V niektorých mojich článkoch som sa « vypísala »  z veľkej nespokojnosti, keď som nenašla v spoločenstve veriacich rodinu, ale neforemnú skupinu anonymných ľudí, ktorí sa « náhodne » zišli (http://terre-eau.signaly.cz/0908/anonymny-jednotlivec-v-bezmennom). Dnes som však stretla človeka - Tóbiho z Písma - a poznám aj jeho rodinu ...

 

Áno, v rodine, ktorá je chorá sa každý stará o svoje vlastné záujmy. Rodičia o kariéru a deti o to, ako žiť a užiť si. Ako prejsť rodičom cez rozum a utiecť do ‘vlastného sveta’. Nikto nevie, čo ten druhý práve robí a kde je. V zdravej rodine každý člen vie, kam brat išiel. Ak sa nevracia domov, vyberie sa aj za noci von a hľadá ho. Láska rodiny je vo vzájomnej starostlivosti a záujme. Láska tvorí zázemie a buduje domov. Láska vytvára spoločenstvo bez miesta pre ľahostajnosť.

Frázy ?

V bratislavskom UPC sa pred 2 týždňami stalo toto: Zomrel mladý muž – bezdomovec – ktorý tam občas zašiel. Nemal žiadnych príbuzných, ani nikoho, kto by ho pochoval. Čo robiť ? Nechať, aby sa o telo postaralo mesto a spálilo ho spolu s ďalšími bezdomovcami ? Anonymne. Bez modlitby a bez citu. Bez spomienky. Bez lásky.

Neviem, ako sa o tom dozvedel, ale organizácie pohrebu sa ujal mladý muž - laik. Neváhal použiť vlastné peniaze, aby zosnulému zabezpečil dôstojný pohreb. Nie je to dnes málo. Náklady na ten najjednoduchší pohreb v hlavnom meste predstavujú asi 2,5 až 3-násobok čistej mesačnej mzdy. Teda skoro tri výplaty. Všetko treba dohodnúť, vybaviť, zorganizovať a zaplatiť. Obetovať voľný čas, vynechať deň práce. Pre cudzieho človeka.

Nie, on to urobil pre brata.