Letná črta napísaná vo vlaku. Prosím čítajte s ľahkosťou a porozumením pre prvý pokus autora. Inšpirované vetou Veroniky Šikulovej - JE MI LETO...

Sedím vo vlaku. Bratislava-Trnava.

 

Do okna sa opiera zapadajúce Slnko. Je pokojne. Vlak sa nadychuje teplého vzduchu nozdrami okien. Teraz vidno tri veže. Komín tehelne. Pezinok. Stanica je žltá. Žltovlasá slečna sediac na lavičke práve dojedla cestovnú večeru.

 

Hvíííízd.

 

Rozbiehame sa váhavo. Chytíme dych a už sa ženieme. Trať je opravená, leskne sa.

 

Dobrý deň. Pristupovali?

 

Áááá........ Modrý balón na obroze. Krááása. Znovu nádych teplého vzduchu. Karpaty utekajú súbežne s traťou. Balón letííí za nami. Polia pripravené na žatvu vydychujú teplý deň. Je mi pokojne.

 

Stanica Šenkvice.

 

Aj tu je žlto. Piliere tmavšie, fasáda svetlejšia. Žeby sme si niečo uchovali od Márie Terézie? Žltá, oranžová, ružová. Farby všetkých domov od Bratislavy po Trnavu. Stojíme dlho. Tak čo? Výpravca trochu zadriemal ? Pohli sme sa. Musíme dobehnúť balón, už odlieta z dohľadu. Polia sú oranžovo-žlté. Je mi teplo. Je mi leto.

 

Slnečnica v kukurici. Kukurica v slnečnici. Nový pestovateľský pokus. Je mi leto. Balón nevidno. Klasy polí nám hádžu cez okno teplo. Chytáme ho. Je ho veľa.

 

Stanica Báhoň.

 

Štyria chlapci sedia na lavičke. Majú štvorčekové nohavice. Traja bielo-modré, jeden bielo-červené. Klasy spokojne rastú na spraši. Spraš je stará. Pamätám si jej geologický vek? Viate piesky na Záhorí k nám prifúkalo. Zastavila ich až Mária Terézia. Nepríjemné cestovať v piesočnej búrke ! To radšej borovicovým lesom. A vznikol záhorský bor.

 

Cífer.

 “Vlak zo smeru Bratislava-hlavná stanica prišiel na koľaj štyri, k nástupišťu číslo 2.“

 

“Chch-chch-chch-chch---ch”

Kuk. Dlhý ružový jazyk. To som ja. Zlatý retríver. Práve som nastúpil. J

 

Pí-Pipíp.

Pohli sme sa. Výpravca má novú píšťaľku. Nezaspal. Slnko farbí svet do oranžova. Bojuje s hrebeňom Karpát a nechce zapadnúť. Je mi leto.

 

Dobrý deň. Pristúpili prosím?

 

Tento vlak je osobný. Skutočne osobný. Ľudia aj psy si vidia do očí. A to je dobre.

Úvalina formuje krajinu. Je krásna ako žena potom, čo sa jej narodilo prvé dieťa.

 

Rybník. Bežec v červenom tričku. Mnoho koľají. Trnava. „Osobný vlak s pravidelným príchodom 20h22 minút prišiel ku koľaji dva.“

 

Sprievodca je pekný chlap. Vystúpim a usmeje sa. Len tak. Z plezíru.

 

Trnava.

 

Cítim cukrovú vatu. Vo firme Figaro varia cukríky. Sú farebné. Zeleno-červeno-žlté. Pamätáte?

 

Ta-ta-tatá-tatá: „Osobný vlak do smeru Kúty stojí mimoriadne pri koľaji 104, pripravený na odchod. Ukončite nástup, vlak o chvíľu oddíde.“

Hvízd.

 

Chlapček sedí na vysokom múriku a pozoruje vlak. Za ním dedko. Blonďatý chlapček dostal do daru dedka, ktorý je hrdý. Malý a starý človek sa majú vždy radi. Nevedno prečo. Obzor je ružový. Slnko zapadlo.Vidno biely mesiac. Ešte je vypnutý. Nesvieti.

 

Keď chlapček vyrastie možno bude sprievodcom. Dnes sme preskočili 15 rokov a sprievodca prišiel. Mladý a blonďavý. Nepozdraví. Košeľu má rozopnutú ako krasokorčuliarsky dres s výstrihom V. Aj jemu je leto. Svieti prvá lampa.

 

Trnava-predmestie.

Sadol si cez uličku. Áno, o tebe píšem ! Usmej sa.

Koľaje ťukajú. Tak správne. Hlasno. Je to stará trať. Húpeme sa. Trúbime. Je to fajn.

 

Som maliar. Kreslím slovami. Teraz čarbem skicu. Verili by ste, že vo vlaku možno počuť cvrčky ? Nuž v tomto áno. Vezieme vôňu farebných cukríkov a cvrčky koncertujú. Sprievodca si ohrýza nechty. Má to dovolené. Je mladý.

 

V stanici Šelpice vypadlo P.

 

 

Sprievodca si prisadol na opierku k jednej slečne. Pokus ? Má to dovolené. Je mladý. Cvak. Urobím fotku, aby ste verili. Píšem ozlomkrky. Dievča sa smeje. Sprievodca žartuje. Škoda. Vystupuje.

Žltá. Pole horí a mesiac naberá na farbe. Pri vodie niekto opeká. Vôňa ohňa je vôňou jesene. Ale mne je leto.

 

Viví-vi-ví. Zastavili sme. Viví-vi-ví.

 

Zastavili sme o stanicu ďalej. Ľudia vo vlaku stojacom oproti majú veľké oči. Prezerajú si nás. Je tma v tuneli. Sprievodcovi to neodpustím. Aj keď je mladý. Asi nezasvietil schválne. Romantiku svetlo totiž rozdelí a tak sme jediná trať na Slovensku, kde vlak nesvieti v tuneli.

 

V šoférovaní som žena. Ak sadnem za volant, je to vždy spôsobené tlakom, dnes teda vzdávam poctu písaniu a vlakom.

  

´------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

Cesta domov a späť. Črta napísaná v piatok na papier a v nedeľu prepísaná do počítača. Vo vlaku. Už mu chýba iba wi-fi, aby som to dala na Signály.

 

Stanica Bratislava. Konečná. Vystupovať!