Je hlboká noc, ale v mnohých izbách campusu sa ešte svieti. Študenti sa na elitnú školu tvrdo pripravujú dva roky v špeciálnych programoch. Potom nasleduje vstupný konkurz a napokon vo štvrtom a piatom ročníku dva ďalšie, ktoré im môžu zabezpečiť výborné pracovné miesto na celý život. Všetci drú. Knižnica sa oficiálne zatvára o 3h00 v noci.

Svieti sa aj v mojej izbe. Nepatrím priamo medzi študentov školy, ale pripravujem svoju záverečnú prácu v jednom z najlepších laboratórií. Je to ťažké. Na hranici mojich síl. Zvládnem to ? Od domova ma delí 1000 km. Oči sotva držím otvorené, ale musím. Už sa mi ani nechce spať. Som vystresovaná a príliš unavená. Pohlcuje ma nechuť. 3h30. Nespím, aj keď viem, že by som mala. O pár hodín idem do laboratória. Deň za dňom plynie v rovnakom tempe. Je to šialené.

4h00. V knižnici pred hodinou zhasli svetlá a obrazovka svieti do tmy. Nepracujem. Už to nejde. Sedím za počítačom. Nevládzem. Zapnem Signály.... a napíšem. Vzkaz. Odpoveď príde okamžite. Jeden z mojich priateľov je on-line. Práve o 4h00 v noci! Až neskôr sa dozvedám, že to bolo spôsobené časovým posunom. Petíšek je v Afganistane. Ponocujem iba ja. U nich začína krásne ráno. Nadýchnem sa z tej krásy, nadýchnem sa spolupatričnosti. Teším sa. Noc je zrazu menej tmavá. Idem ďalej. Stále s námahou, nie však sama.

Tento priateľ ma spolu s inými držal až do konca mojej práce. Držali ma a udržali. Ako ? Bezprostrednosťou, priateľstvom a modlitbou.

Prejde čas a ja mením mesto i krajinu. Opäť strihám všetky nite, ktoré ma viazali k predchádzajúcemu miestu a ľuďom. Prichádzam domov a som cudzincom. Bola som preč pridlho. Rada by som našla nové miesto, nových priateľov, ale akosi sa nedarí. Život sa posunul napred. Na nikoho nečaká.

Zrazu je tu daľší zo sig. priateľov, ktorý hovorí: - "Poď a oddýchni si po ceste. Osviež sa a odpočiň si. Ponúkam Ti túto možnosť." Príbeh o ňom na nájdete tu: http://terre-eau.signaly.cz/1007/ako-som-stretla-samaritana

V jeseni sa chystám do Brna. Som rada. Predpokladám, že univerzita zabezpečí ubytovanie « na koleji ». "Mám už na to dosť rokov i titulov!" - hovorím si, "musím dostať bývanie." Omyl. Pár dní pred nástupom sú ubytovacie kapacity plné. Ponúkajú bývanie v hoteli. Cena je vysoká.  ..... Prekvapivo ľahko sa ponúka riešenie-možnosť, na ktorú som sa pred pár týždňami pýtala. V dome Signálov je voľné miesto. A na izbe ma čaká milá krajanka. Sú to náhody ? Alebo skutočnosť, že ma sprevádza sám Pán a stará sa, kamkoľvek idem ? Neviem. Boh je totiž pokorný a nevystatuje sa. Zakrýva svoju veľkosť nedokonalosťou služobníkov, ktorých posiela.