V poslednom čase sa mnoho kritiky znáša na hlavu mladých veriacich ľudí. Vraj nepoznajú katechizmus a ani základné pravdy viery. Nevedia nič o pôstnej praxi, nemajú pravú zbožnosť .... len "hrajú na gitaru". Nemôžem na to odpovedať inak, ako vlastnou skúsenosťou. Jedine táto odpoveď bude moja a hoc subjektívna, bude pravdivá.

Dva mesiace som strávila s ľudmi o tretinu mladšími ako som ja.  Sú mladými, so všetkým čo k tomu patrí: radosť, smiech, dynamika, štúdium, dlhý ranný spánok i osobnostný rast.

Mladí, ktorých som stretla boli veriaci ľudia. Za zbožnosť, o ktorú sa usilovali by sa nemusel hanbiť žiadny rehoľník. Poznali Písmo, čítali ho každý deň pri meditácii a v modlitbe. Chápali a rozumeli významu liturgie hodín a spoločne sa ju modlili. Vážili si liturgiu sv.omše a zúčastňovali sa jej.

A boli obdarení niečím, podľa čoho s istotou viem, že som stretla ľudí – kresťanov. V ich dome, aj napriek občasným problémom, vládla vzájomná láska. Bola čitateľná pre všetkých, ktorí prichádzali zvonka. Nesmierne si stretnutie s týmito mladými vážim. Spoznala som medzi nimi LÁSKU, ktorá nespočíva na ľudskom základe sympatie, alebo príťažlivosti, ale na Kristovi, ktorý všetko zjednocuje.