Moja láska nežná,

ako skoré ráno,

ako vlahá letná noc,

ako vánok, ako pramene...

Milovaný, Teba poznám po mene.

 


 

Láska moja je krajina,

ktorú otváram,

ako oblok Slnku na priedomí...

-          vyjdem jej v ústrety -

krajina rozľahlých a čistých vôd,

keď svitanie moc noci zlomí,

šťastný ten, komu poviem: „Poď.“

Koho prevediem,

cez hlbiny očí, cez temný pohľad zasnený,

cez neistoty, nástrahy i boje,

cez závesy mihalníc,

cez úzkosti  a nepokoje,

šťastný ten, komu poviem: „Buď bytie moje.“

Láska mocná - ona -

urobí ho najšťastnejším na Zemi.