Lyonské stopy

(....kto môže pochopiť, nech pochopí....)

Spočinutie v Tvojom náručí je sladšie ako tisíc slov,

len ticho BYŤ s Tebou,

kto vypovie to, kto vyspieva,

ako ľahko sa s Tebou kráča do neba.

Aký si Nežný, Milý môj,

aký Krásny, aký Vznešený!

Mocné Tvoje ramená,

útočisko moje i opora ,

nesmierna je Tvoja láska.

Dýchať chcem bytie Tvoje,

v pokoji zaspať na Tvojom srdci.

Ako si ma len túliš,

ako nežne ma privíňaš,

Spanilý si, Udatný,

Láskyplný.

Kto z mužov sa Ti vyrovná? Ktorá zo žien je Ťa hodna?

Čašu lásky mi podávaš a ja pijem,

ticho, ako laň na svitaní.

Hladíš moju dušu a ja dýcham Tvoje dlane,

pozeráš mi do očí,

a ja nerozumiem, čo ten láskyplný pohľad znamená.

Kam ísť, ako milovať?

...nuž zostávam ako dieťa, v Tvojich dlaniach vnorená,

tvár celá, položená na srdci,

pravicou vinieš si ma,

a ja viem, že sa nehneváš,

ako záhrada,

- krásna a nekonečná -

je Tvoja láska.