V centre oznámenia, vo vizuálnom ťažisku obrazu je kríž (1). Prestavuje kríž oslávený, symbol Kristovho veľkonočného víťazstva nad smrťou. To naznačuje jeho svetlá, biela farba. Reálne je oltárny kríž kostola sv. Jakuba v Brne tiež zo svetlého kameňa. Kríž - symbol obety, námahy, utrpenia, ... náročnej krásy života, ako kedysi hovoril môj známy. Postavy ženícha a nevesty sú obrátené k nemu čelom, smerujú k nemu a sú si plne vedomí náročnosti výziev, ktoré budú musieť v živote prekonať.

Snúbenci sa držia pevne za ruky (2). Naznačuje to ich odhodlanie kráčať vždy spolu, podporovať sa. Rozhodli sa pre spoločnú cestu, ktorú chcú zdieľať. Kontrast oblečenia pripomína mužsko-ženskú dualitu a všetky vzájomné rozdiely, ktoré budú spojené v jedno v Kristovi. Treba zdôrazniť: nie zotreté, ale spojené. Snúbenci vedia, že ten druhý sa nezmení a nechcú ani druhého meniť na svoj obraz. Rozhodnutie snúbencov je pevné a doviedlo ich až pred oltár. Určitú cestu spolu už prešli.

Kráčajú po čierno-bielej dlažbe (3). Pripomína veci dobré i zlé, každodenný život, ktorým spolu pôjdu. Čierne dlaždice majú v originále zelené tieňovanie, predstavujúce nádej v každej ťažkosti. Snúbenci nemajú pod nohami červený koberec. Nerozhodli sa preň. Vedia, že nádherný svadobný deň potrvá len krátko, ubehne ako tkáčsky člnok. Chcú žiť v bežných dňoch spolu. V živote nemožno kráčať inak.

Pri kríži na ktorý snúbenci hľadia, sú dve postavy (4). Vpravo sa nachádza akoby nečitateľná skica postavy svätca. Vľavo možno pri pozornom pohľade zazrieť siluetu svätca/svätice s dieťaťom v náručí. Obe postavy symbolizujú pomoc oslávenej cirkvi a neustály príhovor za prichádzajúci pár. Nejasná postava predstavuje verných zosnulých z rodiny snúbencov, tých, ktorí nie sú zapísaní v oficiálnom zozname svätých, ale reálne sú v nebi. V ich príhovor snúbenci pevne dúfajú, viaže ich pokrvné puto. Konkrétna postava  s dieťaťom reprezentuje známych svätcov cirkvi,  ktorých snúbenci prosia o príhovor.

Najdôležitejším symbolom oznámenia po kríži je obraz ako celok. Chrám sám (5). Predstavuje samotného Pána, v ktorom žijeme, hýbeme sa a sme. Interiér kostola sv. Jakuba je gotický, výška jeho stĺpov upriamuje pozornosť na vertikalitu života,  na vzťah k Bohu. Svadobný sľub si snúbenci povedia v centrálnej lodi chrámu. Sú to iba oni dvaja, ktorí sa výlučne, nerozlučiteľne a neodvolateľne spoja v Bohu v jedno. Sami sú pozvaní do Tajomstva, ktoré ich obklopuje a preniká. Kňaz akoby nebol prítomný. Sviatosť manželstva si vysluhujú (v českom jazyku sa používa slovo "udeľujú") sami snúbenci. Samota v chráme je symbolom hlbokej intimity manželského života, ktorú nemajú rušiť ani najbližší. Časom rodiny je obed, časom priateľov oslava. Chrám je však intimita snúbencov a Boha.

Osem stĺpov je symbolom vzkrieseného Krista (6), Kráľa vekov, ktorý vstal z hrobu deň po sabate. Snúbenci chcú žiť svoj život vo vnútri Krista a cirkvi, ktorej viditeľným symbolom je tiež chrám. Stĺpy chrámu vrastajú do tmavého pozadia svetlou farbou. Podobne ako Kristus žije vo svojich veriacich, ale pre ich hriechy a nedostatok lásky (tmavé hrany stĺpov) ho svet nespoznáva.

Stĺporadie (7) je významným motívom oznámenia. Vytvára perspektívu a „zastrešuje“ manželstvo. Gotické stĺpy predstavujú kmeňe mohutných stromov, podobne ako cédre nesú jeruzalemnský chrám. Nezriedka ich zakončujú florálne motívy. Klenba pripomína nebo. V Piesni piesní sa spieva o našom lôžku, ktoré je samá zeleň. Konkrétne sa píše:  Postieľka naša samá zeleň! Cédre sú trámami nášho paláca, doskami našich stien sú cyprusy (Pies, 1,16b, 17). Myslí sa na zavŕšenie slávenia svadby v manželskom sebadarovaní.

Napokon obraz zakončujú dve štíhle gotické okná (8). Predstavujú koniec života a smrť, ktorou musí prejsť každý z ľudí sám. Tiež naznačujú osobný súd každého človeka. Sú oddelené tmavým stĺpom, ktorý symbolizuje oddelenie manželov v hodine smrti. Nádej na večný život však vyjadruje svetlo, nekonečný deň, ktorý vládne za oknami tohto sveta. Manželia chcú žiť po smrti v Bohu. Tam smeruje celá ich nádej.