Výber z otvoreného listu organizátorom olomouckého kolokvia http://kolokvium-olomouc.webnode.cz/pozvanka/:

Vážená pani Francová,

nechala som uplynúť určitý čas od nášho olomouckého stretnutia. Nechcela som reagovať „s horkou hlavou“, ale s určitým – i keď krátkym – odstupom. Vyjdem zo širšieho kontextu.

Predovšetkým mi dovoľte vyjadriť obdiv nad tým, koľko úsilia a námahy ste v rámci organizačného týmu venovali príprave kolokvia. Nepochybne ste podčiarkli záujem o toto stretnutie aj vydareným televíznym príspevkom vo vysielaní ČT.  Aby som Vás neoberala o čas, pokúsim sa podať aspoň čiastočne spätnú väzbu. 

Z prínosov kolokvia:

1)      Už samotná organizácia stretnutia je podľa môjho názoru prejavom pozitívnej snahy o vedenie inteligentného dialógu.

2)      Veľmi vhodne ste uviedli diskusiu pravidlami pre slušné a vecné vyjadrovanie, ktoré ste priebežne pripomínali. Vo väčšine sa darilo moderátorom skutočne viesť priebeh debaty. Dodržiaval sa časový harmonogram stretnutia s výnimkou záverečného bloku.

3)      Zabezpečili ste zaujímavých prednášajúcich, z rôznych spektier činností a profesií. Oceňujem účasť žien, ako prezentujúcich v jednotlivých blokoch.

4)      Stretnutie bolo po organizačnej stránke zvládnuté, vytvorený bol aj dostatočný priestor a príjemné prostredie na kuloárne debaty.

5)      Snaha o inovatívny prístup k riešeniu závažných otázok.

a prejdem k mnou vnímaným nedostatkom:

1)      Predovšetkým uvádzate stretnutie titulom...“dialóg v cirkvi“. Obávam sa, že pozvaním niektorých rečníkov sa organizátori dostali do oblasti dialógu, ale mimo cirkev. Aby som to vysvetlila – pobúrila ma prezentácia p. Kohla, ktorý vo svojom vystúpení deklaroval, že jedným z princípov, ktoré zastáva ich hnutie je aj slobodné rozhodnutie /matky/ o živote nenarodeného dieťaťa. Neodsudzujem p. Kohla – môže prezentovať akýkoľvek názor a môžeme o ňom diskutovať – ale vadí mi, keď je pseudokatolicizmus jeho osobou prezentovaný ako integrálna súčasť RK cirkvi. Sú skrátka veci, o ktorých Ježiš nediskutoval. Máme prikázanie: nezabiješ.

Môžeme diskutovať o tom, či sú správne formy, akými niektorí aktivisti bojujú proti potratom, ale odmietam ako veriaca kresťanka diskutovať o tom, čím umelé prerušenie tehotenstva je.

2)      Mnoho účastníkov prezentovalo negatívne vnímanie mlčania biskupov vo viacerých otázkach. Neponúkli však konštruktívne riešenie. Istý diskutér pod vplyvom emócií dokonca do otázok vo workshope napísal – „Kedy odídu slovenskí biskupi?“. A ja sa pýtam, bola by cirkev bez biskupov ešte cirkvou? Alebo by azda ich nástupcovia, /vychádzajúc z toho čo odznelo/ zvolení ľudom boli ľudsky bez chýb, boli by nejakým spôsobom lepší? Je možné stotožniť prípadnú chybu v konaní jedinca, alebo skupiny s úradom a službou, ktorú zastáva?

3)      Nedostala som zatiaľ odpoveď na moju otázku: Čo predstavuje obrázok na banneroch, oficiálnych pozvánkach na kolokvium? Aká informácia má byť prostredníctvom zobrazených dvoch postáv účastníkovi stretnutia komunikovaná?

4)      Vadil mi prílišný negativizmus a hnev, ktorý som jasne vnímala u viacerých zúčastnených.

5)      Účastníkom, ktorí prišli bez predchádzajúceho angažovania sa, alebo príslušnosti ku konkrétnej skupine nebola venovaná dostatočná pozornosť, ktorá by ich viedla k hlbšiemu vhľadu do problému. Pri diskusii v skupine bol ich názor občas „prekričaný“. Na začiatku chýbalo obyčajné, ľudsky vrelé osobné prijatie.

Čo by som navrhla:

1)      Pozvať viac rehoľníkov – rehoľníčok /chýbali takmer úplne/, zástupov laických hnutí, ... Rozvinúť tému pozitívneho významu hierarchie v spoločnosti a v cirkvi.

2)      Umožniť účasť aj mladým ľuďom do 35 rokov. Táto kategória nebola zastúpená takmer vôbec aj  z dôvodu pomerne vysokých finančných nákladov /konferenčný poplatok, cestovné, vyššie náklady na stravu mimo bydliska/.

3)       Vydať a dať k dispozícii malý zborník s abstraktami jednotlivých príspevkov už na začiatku stretnutia.

4)      Sústrediť sa na konštruktívne návrhy viac, ako na smutné /a občas deštruktívne/ konštatovania.

5)      Otvoriť pozitívnu diskusiu na tému, čo konkrétne mi cirkev dala pre osobný a profesionálny rozvoj. Prečo ju považujem za významnú pre súčasnú európsku spoločnosť a kultúru. Ukázať skutočnú krásu cirkvi.

Pevne verím, že z olomouckého stretnutia nevznikne spolok zatrpknutých veriacich, ktorí rezignovali na všetko pozitívne dianie v cirkvi a vo svojom okolí. Dúfam, že cesta tohto kolokvia nebude v stavaní diskusií mimo cirkev, ale práve a výlučne v nej.