Generácia prvých užívateľov Signálov sa posunula.  Z detí sa stali rodičia. Ale možno vôbec prestať byť dieťaťom? Životné role nám do určitého obdobia stále pribúdajú. Sme deťmi, vnúčatami, súrodencami, neskôr snúbencami, manželmi a manželkami, tetami, strýcami, nevestami /snachami/, zaťmi, matkami a otcami ... Deťmi však zostávame pre svojich rodičov do smrti.

---

Rozhodla som sa, že pre svojho muža pripravím prekvapenie k výročiu našej svadby. Logisticky to ale bolo prekvapenie pomerne náročné, lebo vyžadovalo cestu do vzdialeného mesta a to práve v čase, keď manžel nebude doma. Ako nadšená, emancipovaná žena som sa výzvy nezľakla a vrhla sa po hlave do organizácie. Zabezpečila som stráženie syna a povolala mamku zo Slovenska.  Rada k nám príde, keď sa však dozvedela, z akého dôvodu by mala asi 10 hodín dávať pozor na malého Krakena, nadšená rozhodne nebola.

Darčekom pre môjho muža-fotografa mali byť totiž portréty, ktoré som si objednala u nášho spoločného známeho, vyhláseného fotografa. Nuž, logiku v tom nehľadajte. Niečo nové na seba, cesta, vlasy, nechty,  make-up, profi fotky... to nie je práve lacná záležitosť. Navyše deň mimo domu. A načo vôbec? Veď máme fotky svadobné a nejaký ten rýchly „cvak“ z času na čas. Skrátka som sa podľa mojej mamy úplne zbláznila – a možno nebola ďaleko od pravdy. Ale nestojí občas urobiť niečo skutočne mimo „ordnung“ ?

Poslala som organizačný mail smer Slovensko. Aké bolo moje prekvapenie, keď prišla táto odpoveď: „Je to vnútorne proti mojej vôli, neviem sa s tým stotožniť, nerozumiem tomu.... ale si dospelá a tvoj názor sa nemusí stotožňovať s mojím.“ Moja mama ma rešpektuje. Je to najväčší dôkaz lásky, aký môže dať rodič svojmu dospelému dieťaťu. 

Mami, si naozaj skvelá! Rodičovskú maturitu by si určite zložila na výbornú.

(titulok inšpirovaný citátom z pesničky Petra Lipu: Maturantky)