Tvoj článok mi doslova nedá spať (a je tiež katalyzátorom vnímania krízy na Signáloch). Niečo je zle, niečo nie je v poriadku. Ponúkame spoločné akcie, spoločnú modlitbu, spoločné prežívanie viery. A nič sa nedeje.

Spolčo nefunguje, schóla dospievala a do Krakova pojde prázdny autobus. Kde sa stala chyba?

Viera nie je obchodný artikel. Nedá sa "obchodne" predať, nedá sa dokonca ani ponúkať ako v obchode. Môžeme organizovať, vymýšľať, pozývať, ale nebude to mať dlhého trvania, ani veľký efekt. Živá viera vzniká jedine z osobného stretnutia so Živým Bohom. A ten prichádza rôzne. Stretnutie prebieha v intimite duše a je neprenosné, aj keď by sa hneď udialo v stotisícom dave SDM.

Čo môžeme robiť? Jedine posunúť ďalej to, čo sa stalo nám, to, čo sme sami zažili. Pred ôsmymi rokmi som prežívala extrémne náročné obdobie v zahraničí. Mala som priateľov: zábavných, inteligentných, schopných. Dokonca som chodila s mladým príjemným mužom. Ale bola som sama. Nikto z nich sa nezaujímal o to, čím naozaj žijem, ako sa mám, ako sa cítim, nad čím uvažujem. A zrazu prišiel niekto, kto sa opýtal: "Ako sa máš?" a nebola to fráza. POČÚVAL odpoveď, chcel ju počuť, VNÍMAL, čo hovorím, ZAUJÍMALO ho, ako sa cítim. Naraz tu bol niekto, kto MAL O MŇA STAROSŤ. Vyšiel zo svojej komfortnej zóny a neváhal ísť ma hľadať mimo hranice vlastnej farnosti. Neponúkal nič, nepýtal sa ma na modlitbu. Chcel len počúvať a vnímať. Ísť kus cesty so mnou. Dokonca ma sám poprosil o pomoc. To bolo všetko. 

Po rokoch rozmýšľam, porovnávam a uvažujem. Aj keď nachádzam mnohé ľudské vlastnosti a chyby, vnímam jasne, že v tom človeku ku mne prišiel Podivuhodný priateľ, Múdry radca, Dobrý pastier. Ako ho poznáte? Presne tak, ako Samaritánka pri studni.

Príde ako cudzinec, sám prosí o vašu službu, o vašu drobnú pomoc ("vodu zo studne"), nechá si vyrozprávať celý príbeh, POČÚVA, VNÍMA, MÁ ZÁUJEM O VAŠE STAROSTI, POTREBY, TÚŽBY. A REŠPEKTUJE VÁS (.... hovorí Samaritánke: "správne si povedala"). Ak ste ho spoznali, ponesiete to ďalej a na vaše svedectvo, prídu sa presvedčiť ďalší. Prídu sa pozrieť, či sedí pri studni, ale hlavne, PRÍDU PRE VODU.

Ako sa priblížiť k druhému? Prosím, vyzujme opánky svojich vlastných predstáv a priblížme sa na územie duše iného človeka s veľkou pokorou, lebo na tom mieste prebýva ŽIVÝ BOH. Pristúpme ako chudobný pútnik, ktorý nemá čo ponúknuť a vypočujme si príbeh, ak je nám ho ochotný rozprávať. Ak budeme dobre počúvať, možno nám neunikne to, čo konkrétny človek potrebuje.

Vyžaduje to tri veci:

- príjmime druhého hneď na začiatku bezpodmienečne,

- rešpektujme ho

a

- o viac nebuďme ustarostení.

 

Keď sa dotkne Boh, je to ako keď hodíte kamienok do vody. Šíria sa kruhy.