Je človekom plným prekvapení. Nonšalantný, zdvorilý, s elegantnou šálou okolo krku, alebo v montérkach od uhlia a oleja. Nikdy nestráca noblesu. Zádumčivý, nehovorí zbytočne, rád však posedí pri pohári vína. Miluje oblaky pary, silu motorov, staré časy a krásne ženy.  K raňajkám pije zásadne šálku kvalitného anglického čaju. Je to gentleman a bohém.

S mojím mužom vstúpili do môjho života aj jeho priatelia. A že sa jedná o zaujímavých ľudí! Niektorí sú hodne excentrickí, lebo slovo "zaujímaví" je v tomto prípade slabé. Normálny človek v našom veku si berie hypotéku, naháňa sa po bankách a porovnáva úroky, aby rodine zaistil bývanie. Kupuje byt, alebo  stavia dom. Náš priateľ sa rozhodol kúpiť továreň (!) Nemaľujte si novú, úspešne fungujúcu fabriku a chlapíka, ktorý sa ženie výlučne za ziskom. Nie, Peter si kúpil ruinu. Starú, opustenú fabriku, ktorej veľké priestory ho stáli aj tak dosť peňazí. A začal budiť Fénixa z popola.

Deň po dni a noc po noci pracoval na svojom sne. Spolu s kamarátmi spávali na zemi vo veľkej presklenej hale a objavovali, čo im priestor ponúkal. Odhaľovali poklady. Staré stroje, roky nepoužívanú, zabudnutú, ale veľmi cennú históriu zo storočia pary. Miesto im učarovalo. Génius loci ich pohltil a oni realizovali nemožné. Postupne sa k nim pridávali ďalší a ďalší a fabrika sa prebúdzala k životu. Staré stroje začali pomaličky ožívať a priestor získaval nové dimenzie. Zo zabudnutej továrne sa zrodilo prekrásne nové miesto, ktoré dáva život technickým pamiatkam.

Prišli sme na deň otvorených dverí. Bolo slnečno, teplo, z nádvoria továrne sa ozývala hudba v štýle prvej republiky a 40-tych rokov. Dámy nosili klobúky a boli mimoriadne krásne. Staré naleštené autá vyšli z garáží... Chlapi pili pivo a chlapci obdivovali modely vláčikov. Všetci si užívali krásu  a starým ľuďom sa drali slzy do očí. Spomínali. Bol to krásny, vydarený čas.

 

 

Slnko zapadalo a priatelia uzatvárali ten náročný deň na terase, na streche fabriky, s pohárom chladného pitiva. Peter je veľkorysý, prespalo u neho v ten deň snáď 30 ľudí, ktorí mu pomáhali. Miesta je v továrni dosť, ale len jedna kúpeľňa a jedna väčšia obytná miestnosť, pre domácich i hostí, spoločná. Pri stole sa stretli úplne neznámi ľudia, špinaví chlapi sa striedali v kúpeľni a do toho sa pod nohami motalo maličké bábätko. Párov topániek pri vstupe bolo k nespočítaniu. Skrátka, deň otvorených dverí.

A nikomu nič nevadilo, ani nechýbalo. Panovala všeobjímajúca pohoda, ktorú umožnil pán domu svojou zvláštnou charizmou. Je skrátka bohém.

Na ďalší deň sme prišli na raňajky, bolo už po desiatej, ale Peter ešte nevstal. Následne sa objavili klienti, ktorým sa musel venovať a my sme stretli opäť množstvo neznámych pri stole. Nikomu to neprekážalo. Bavili sme sa s ľuďmi, ktorých možno nikdy viac neuvidíme, akoby sme sa poznali roky. Atmosféra Petrovej kuchyne je elektrizujúca, dokáže človeka odzbrojiť, odstrániť predsudky aj hanbu (stud), prináša zvláštne pochopenie. Po  raňajkách nás Peter pozval  rovno na obed do reštaurácie. Všetci sa pomaly vychystali a odišli. Len my s deťmi nie a nie, čosi sme zabudli a museli sme sa vrátiť. A tu sa to stalo. Náš priateľ, nonšalantný bohém, vychádzal z miestnosti, kde oddychoval jeho starý otec. Išiel vyniesť nočník. Uvedomila som si, kto predo mnou vlastne stojí a od tej chvíle si vážim Petra ešte viac. Nie pre jeho priateľskú nenútenosť a pohostinnosť jeho domu, ale preto, že má v srdci mnoho lásky o ktorej nehovorí a o ktorej nikto nevie. A možno jej má oveľa viac, ako my, čo sa denne sťažujeme na neľahký údel, samotu, na deti, alebo na starnúcich rodičov.