Dýchať Božiu lásku - REDEMPTORISTKY

Rozhodla som sa splniť si detský sen - zahrala som sa na novinárku. Využijúc praktickosť internetového spojenia som oslovila pár priateľov, známych i neznámych, a položila som im 5 rovnakých okruhov otázok. Sú to normálni, bežní ľudia, ktorí majú jedno spoločné: zasvätený život. Inšpirovaná televíznym cyklom GEN sa pýtam: Jak se žije ? Dnes odpovie sr. Lenka, REDEMPTORISTKA.

Môžes stručne predstaviť spoločenstvo v ktorom žiješ (charizmu, spiritualitu, ale aj miesto, kde bývate, počet členov) ?

Ľudovo nás volajú redemptoristky, oficiálne sme Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa ( z lat. Redemptor- Vykupiteľ). Naša malá komunita, ktorá má aktuálne 9 členov – 7 sestier po večných sľuboch, 1 novicku a 1 postulantku žije tu v Kežmarku už piaty rok. Bývame v kláštore na kopci nad Kežmarkom, s prekrásnym výhľadom na Tatry. Žijeme ako jedna rodina, jednoducho ale intenzívne. Našou úlohou je poeticky povedané „dýchať Božiu lásku“ skrze individuálnu aj spoločnú modlitbu, osobný vzťah s Bohom a „ vydychovať ju do svojho okolia“ na tých, s ktorými žijeme, stretávame sa, ktorí nám píšu, telefonujú, prosia o modlitby či priamo u nás trávia duchovné cvičenia alebo obnovy. To sa deje aj skrze náš rodinný život v sesterskom spoločenstve, cez našu modlitbu príhovoru a prosby za ostatných ľudí, skrze chvály a vďaky Bohu, spoločné aj individuálne bytie s tými, ktorí k nám prídu, ktorí hľadajú Boha, seba samých, pokoj - jednoducho chcú načerpať. Viac o nás môžete nájsť na našej stránke www.redemptoristky.sk.

A teraz záludná otázka. Najpočetnejšia skupina užívateľov Signálov má 19 rokov: ako si spomínaš na čas, keď si mal/mala devätnásť ? Čomu si sa venoval/a? Kde si študoval/a? Aké boli tvoje záujmy?

ha, ha... no tak to je pekná otázka. Hm, asi neuspokojím niektorých zvedavcov... lebo v tom čase som bola práve v noviciáte v našom kláštore v Bielsku – Bialej v Poľsku, intenzívne som spoznávala naše rehoľné pravidlá, zakladateľku a svätých z našej rehoľnej rodiny a pripravovala som sa na zloženie dočasných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti. Bol to pre mňa nádherný čas totálneho zaľúbenia sa v Bohu - v Ježišovi, „ randenia s ním“, hlbšieho poznávania jeho, seba a tiež aj spoločenstva. Takže moje záujmy boli úplne nasmerované už na bezprostrednú prípravu na takýto klauzúrny kontemplatívny život, ale taktiež som rada čítala, hrala divadlá a scénky, starala sa o ruže, vnikala do tajomstiev šitia a „snívala o mojich sľuboch“- o mojom úplnom „ áno“ Bohu aj svetu...

Ako dospeje mladý človek k rozhodnutiu stať sa zasväteným? Ako to bolo u Teba?

Prečo práve Vaša rehoľa ?

Myslím si, že počúvaním Boha a seba vo svojom vlastnom srdci. Túžbu po rehoľnom živote som v sebe nosila odmalička, hoci sa mi skôr zdala snom a nie realitou práve pre mňa... myslela som, že tak toto by bolo nádherné byť tak úplne do dispozície Boha a ľudí, ku ktorým ma pošle, plné zmyslu – ale pre tichšiu, pokojnejšiu, viac rozmodlenú, jednoducho ja sa na to nehodím a okrem toho som sa chcela vydať a mať veľa detí, ktoré som milovala...... po istom čase keď som už tak osobnejšie prežívala Krista, jeho lásku, vieru,... som sa začala v sebe pýtať namiesto toho, čo ja chcem urobiť pre Boha- čo chceš odo mňa Bože? Chcem to vedieť a chcem ti splniť tvoj sen o mne! Cítila som celou sebou, že len tak budem skutočne šťastná, naplnená, „ zrealizovaná“...len vtedy sa splní aj ten môj sen...a tak akosi som postupne v srdci rozpoznávala, že to po mne Boh túži, nie po tom čo pre neho urobím, čo mu dokážem, ale po mne samej – no a ja som mu chcela patriť celá, na 100% jemu, byť do jeho dispozície... a tak som potom rozoznávala v modlitbe, v rozhovoroch tiež s inými, často tiež v plači....kde to konkrétne mám byť...V sebe som to tak vnímala, že tak na 100% mu patriť- tak to bude v kontemplatívnej a klauzúrnej reholi, preto som o takých čítala.... ale necítila som, že to je to... až keď som si prečítala niekoľko viet o redemptoristkách, zrazu v mojom srdci bol pokoj, bola úplná istota, že to je to moje miesto, to je v kocke povedané to, čo som v sebe počas tých rokov od ZŠ cez strednú školu v sebe cítila...spoločenstvo, vzájomná láska, radosť, vyžarovanie aj bez slov navonok ..., spoločná modlitba a modlitba za iných ... nič extra ale jednoduchá vernosť deň po dni...

Ako vyzrá bežný deň redemptoristky? Napríklad ten Tvoj. Dnes.

Dnešný deň som začala ½ hod. rozjímaním nad dnešným evanjeliom, potom bola o 8.00 sv. omša s rannými chválami. Keďže. práve dnes má meniny moja spolusestra, ešte pred raňajkami sme jej zablahoželali a zaspievali a potom spoločne sme raňajkovali v príjemnej slávnostnej atmosfére. O 9.30 sme sa spoločne modlili v kaplnke aj s našimi hosťami na duchovnej obnove modlitbu pred poludním z Liturgie hodín. Po nej sme sa rozišli do práce - do kuchyne, k prekladu na PC, na vrátnicu, ja tu odpovedám na tieto otázky, a potom budem vybavovať bežnú korešpondenciu, a novicka s postulantkou majú čas svojho štúdia našej spirituality.... Spoločne sa stretneme opäť až na modlitbe posvätného čítania o 12.30 hod. v kaplnke a potom máme spoločný obed a vzájomné zdieľanie sa - dnes aj zmrzlina vďaka meninám sestry.:-) Potom niektoré umývajú riad a končia prácu v kuchyni. Neskôr nasleduje opäť krátka modlitba po poludní a čas na osobnú modlitbu, štúdium, duchovné čítanie či čas osobného voľna napr. na prechádzku. Stretneme sa až o 17.30 hod. na polhodinovej adorácii a na vešperách, potom na spoločnej večeri. Neskôr si pozrieme televízne noviny, spoločne sa stretneme na rekreácii a napokon o 20.30 hod. ďakujeme Bohu za celý deň na poslednej spoločnej modlitbe na zakončenie dňa.