Žena vo vedúcom postavení. Neustála starosť o klientov, zamestnancov, o odbornú stránku i formálne záležitosti. Možno si predstavíte úspešnú manažerku, možno majiteľku menšej firmy. Ale čo keď je to rehoľná sestra? Jak se žije povolanie vrchnej sestry v habite ? Dnes odpovie sr. Marietta, VYKUPITEĽKA.

 

 

Môžes stručne predstaviť spoločenstvo v ktorom žiješ (charizmu, spiritualitu, ale aj miesto, kde bývate, počet členov) ?

              Patrím do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa – alebo nás aj volajú skratkou Vykupiteľky. Naša charizma je zakorenená v charizme Matky Alfonzy Márie, ktorá je zakladateľkou našej kongregácie. Je pre nás darom aj pre prítomnosť. To pre nás znamená dávať celý svoj život do služby vykúpenia. Mimoriadnou charizmou Matky Alfonzy Márie bolo: -rozjímať o tajomstve vykúpenia, nechať sa týmto tajomstvom preniknúť- urobiť ho plodným v oblastiach apoštolátu. Túto charizmu chceme zachovať, rozvíjať ju modlitbou, meditáciou a kontempláciou tajomstva vykúpenia a podávať ju ďalej. Spiritualita je pre nás prežívanie viery v Božej milujúcej prítomnosti. Jeho spásonosný Duch účinkuje v nás a v živote iných.

            Spolu s našou zakladateľkou Matkou Alfonzou Máriou pozeráme na Ježiša Krista, Vykupiteľa človeka. Jeho tvár objavujeme v našich sestrách v spoločenstve a vo všetkých ľuďoch, osobitne v trpiacich. Silu pre našu službu vykúpenia v duchu zmierenia nachádzame v Eucharistii, v Božom Slove, v liturgii, v modlitbe a v úcte k Panne Márii.

            Kontemplácia Kristovho utrpenia nás pobáda, aby sme pomáhali prebúdzať Božiu lásku v srdciach ľudí. Bývam v Bratislave, v komunite je nás 10 sestier, 1 dôchodkyňa a 9 sestier sme aktívne činné. Dve sestry sú katechétky a učia náboženstvo na 8 školách. 7 sestier nás pracuje v nemocnici na rôznych oddeleniach – interné, chirurgické, onkologické a  oddelenie pre dlhodobo chorých. Jedna pracuje vo verejnej lekárni ako magistra.

            Keďže sme jediná naša komunita v Bratislave sme navštevované našimi sestrami a inými ľuďmi, ktorí prídu tu za rôznymi povinnosťami, školeniami, vyšetreniam atď. a tak sme otvorené pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc.

A teraz záludná otázka. Najpočetnejšia skupina užívateľov Signálov má 19 rokov: ako si spomínaš na čas, keď si mal/mala devätnásť ? Čomu si sa venoval/a? Kde si študoval/a? Aké boli tvoje záujmy?

             Bol to naozaj pekný čas – mať 19 rokovJ)))))Ja som vtedy končila školu a pripravovala som sa na maturitu. Končila som potravinársku školu – odbor cukrárka, ktorú som študovala v Košiciach už popri zamestnaní. Moje záujmy boli vtedy – čítanie kníh, spev a tanec, rada som piekla koláče, preto som aj študovala na potravinárskej škole, ale ešte aj sú poniektoré záujmy platné teraz. Zároveň som sa pripravovala aj na vstup do kláštora, keďže po maturite som hneď odchádzala. Nebolo to ľahké odísť keďže som sa prihlásila ešte za totality a tak po skončení školy som mala v cukrárni odpracovať 5 rokov. Keď si ma po napísaní žiadostí o vstup do kláštora zavolal riaditeľ k sebe, chcel vedieť či som sa sama rozhodla, alebo ma niekto prinútil. Slobodne som odpovedala, že som sa rozhodla sama a on mi vtedy dal kladný súhlas, bez toho , aby som musela odpracovať alebo zaplatiť nejakú čiastku, pretože ako mi povedal na konci, bol veľmi šťastný, že za jeho úradovania sa niekto rozhodol pre zasvätený život. Som 20 rokov v reholi a neľutujem to.:)))

 

Ako dospeje mladý človek k rozhodnutiu stať sa zasväteným? Ako to bolo u Teba?

             Ako dieťa som sa nikdy nezaoberala otázkou, že by som mala byť rehoľnou sestrou, tie som videla iba v televízore. No rada som sa modlila a chodila do kostola aj cez týždeň, nikdy ma nemuseli rodičia nútiť ísť do kostola. Veľkou milosťou je to, že som sa narodila v katolíckej rodine a rodičia sa mi snažili dať dobrú výchovu a vieru do života, ktorá mi má pomáhať v živote. Mama mala spolužiačku rehoľnú sestru, ale nevedela som o tom, lebo chodila predtým v civili a nehovorilo sa o tom, ale vždy keď prišla na dovolenku tak nás prišla navštíviť.  S mladými  a staršími z farnosti sme chodili na rôzne púte a vždy sme sa niekde zastavili na nejakom putnom mieste. Raz sme sa zastavili v Rohovských Rybkách kde boli práve sestry Bož. Vykupiteľa, pracovali v ústave pre mentálne postihnuté deti do 25 rokov, kde  bolo 120 dievčat. Po prvýkrát som sa stretla s niečim takým a tie deti sa ma dotýkali a ťahali k sebe a ja som nevedela ako mám reagovať. Keď sme prišli tam kde boli iba ležiace deti vo vnútri som počula hlas“ Nechceš mi slúžiť v týchto deťoch a všetkých trpiacich?“

             Zaoberala som sa potom touto otázkou doma a začala som chodiť na duchovné cvičenia pre dievčatá, kde som sa potom dala zapísať ako kandidátka a kým som skončila školu tak som každú sobotu chodila do Levoče na stretnutia, kde sme sa už viaceré dievčatá stretávali s úmyslom vstúpiť do kláštora.

 Prečo práve Vaša rehoľa ?

             Nerozmýšľala som nad inou rehoľou a keď sa ma už v reholi ešte pred obliečkou spýtali či chcem ísť študovať na zdravotnú školu alebo teológiu tak som si zvolila zdravotnú, lebo toto povolanie a práca ma baví.

 Ako vyzerá bežný deň vykupiteľky ? Napríklad ten Tvoj, dnes.

              Vstávala som ráno o 4:30 hod. Keďže tento týždeň mám službu v kuchynke, tak som nachystala raňajky pre spolusestry a o 5:30hod. sme začali deň rannými chválami, pol hodinovým rozjímaním a potom sme sa niektoré vybrali do kostola na sv.omšu, lebo 2 sestry mali dnes dennú službu v nemocnici. Ostatné spolusestry sme išli na spoločné raňajky. Po raňajkách som išla na bežný nákup do obchodu a druhá spolusestra chystala obed. Doobeda som navštívila aj Ježiša v Eucharistii na osobnej adorácií. O 11:45 hod. mali sme spoločné duchovné čítanie, ktoré trvá 15 min. O 12:00 hod. sme sa spoločne pomodlili modlitbu dňa a po nej sme mali obed. Po obede sme poumývali riady a každá z nás išla za svojimi povinnosťami – či už upratať chodbu, kuchyňu, vyžehliť si veci, upiecť nejaké  dobroty, keďže  budeme mať spoločný večer s našimi spolupracovníkmi a rehoľnými bratmi a inými známymi, s ktorými sa denne stretávame či už v práci alebo v kostole na spoločných modlitbách. Večerné chvály sa modlíme o 17:30 hod. a po nich je dnes súkromná večera. Pozreli sme  si televízne noviny a pripravili sme sa na zajtrajší deň kedy si chceme vykonať duchovnú obnovu, stíšiť sa a znovu začať s Kristom nanovo. 

Tak se žije.

sr. Marietta, Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa