Horlivě se ujme Hospodin své země a se svým lidem bude mít soucit.
Hospodin se ozve a řekne svému lidu: Hle, posílám vám obilí, mošt i čerstvý olej, abyste se nasytili, a už vás nevydám potupě mezi pronárody.

/Jl 2,18-19/

Je sychravé, pomaly sa vlečúce dopoludnie. Streda. Cítim sa unavená.

Zazvoní mobil: - „Tak ja sa teda stavím o desiatej, ak môžem. Mám cestu okolo.“

- „Dobre.“- hovorím váhavo a vzápätí pochybujem o vhodnosti daného nápadu. Načo som mu spomenula, že som chorá? Predsa len… neumieram. Som iba prechladnutá. Iste, je to nepríjemné, zvlášť v štvrtom mesiaci tehotenstva, ale neohrozuje ma to. Dva-tri dni doma, v teple, všetko vyriešia.

---

Na stôl položím sklenený džbán a dva poháre. Nalejem doplna nesladený čaj. Som rada, že nemusím nič chystať. Všade je čisto, podivne ticho. Syn vonku.

Ozve sa zvonček.

Návštevník je už tu. Presne. Hodiny na veži odbíjajú desať.

Posadíme sa v obývačke. Cítim sa trochu nesvoja. Načo to všetko. Von dnes nepôjdem, no na posledné pomazanie to nebude.

Preberieme zopár tém a ja podvedome netrpezlivo čakám. Nemám rada neštandardné situácie, ale čo robiť.

- „Nalejem ti čaj. Dáš si ?“

- „Rád.“ – usmeje sa.

Prehodíme ešte pár slov.

-„ Tak poďme na vec.“ – navrhnem nervózne.

Vytiahne šedé mobilné zariadenie. Prečíta liturgický text dňa. Potom otvorí nádobku s popolom a urobí mi na čelo znak kríža. Je popolcová streda a ja ešte netuším, aký na tento rok čaká pôst.

Za dverami už lomozí syn a dožaduje sa mojej prítomnosti. Návštevník rýchlo odchádza.

V ďalšom týždni sa vraciam do práce. Cestujem. Cítim sa silná. V piatok pravidelná tehotenská kontrola. A šok. Musím domov, okamžite. Nemôžem ani odniesť neschopenku. Na dlhý čas sa nepohnem z postele.

A návštevník sa ozýva znova.

Prichádza. Ticho sedí. Číta.

Nosí bielu hostiu.

Čas sa najprv vlečie. Postupne naberá rýchlosť a letí, letí do leta...

S pôrodom sa tajomný priateľ stratil. Moju dcéru nikdy nevidel.

V živote sa mi takýchto podivných stretnutí stalo už viac. Mám zopár priateľov, ktorí sa objavili a zmizli. A podivuhodný pocit, že je to jeden a ten istý, ktorého dobre poznám.